Čarodejnícka stredná Rokfort 001

23. června 2011 v 17:09 | Mika Phelps :D ← Shuichi LoVe |  Oneshoot
Harry, Ron a Hermiona si sadli spolu do jedného kupé. Všetci sa bavili. Zvlášť vtedy, keď sa dvere kupé rozleteli a vstúpili dvojičky s Lee Jordanom. Uškrnuli sa a George vytiahol z habitu rachotiacu siedmu. Usmial sa väčšmi a začal rozdávať. V piatom kole boli všetci dobre naladení a pomáhalo tomu aj slnečné počasie. Do kupé svietilo príjemné slnečné svetlo.
Zrazu začuli strašný vreskot dievčat. Fred, ktorý sedel pri dverách vybehol na chodbu. Tesne pred ním prefičal Malfoy. Vbehol do tretieho kupé napravo. Začal kričať, ale ten, kto by ho nepoznal by povedal, že plače. Fred, George a Harry bežali za ním.
Keď k nemu dorazili, nechceli uveriť vlastným očiam. Na zemi pred sedadlami ležali bezmocné telá troch dievčat pokryté krvou, ktorá stekalá aj zo stien a kvapkala zo sedadiel. Okná boli porozbíjané.
,, Julia! Julia!! Prebuď sa, počuješ?" kričal Draco. Všetkých zarazilo, keď Malfoy držal v náručí pre nich neznáme dievča. Harry si všimol, že to dievča mala oči otvorené a na krajíčku jej zaschínala posledná slza.
Draco sa k Fredovi otočil, a všetci si všimli, že mu stekajú slzy ríchlejšie, ako Hermione. ,, Ríchlo, odvedťe Harryho!!! Odvedťe Harryho na bezpečné miesto!!! Počujete?? Ríchlo! Skryte ho v kupé a dobre ho zamknite!! Okno začarujte, aby bolo nerozbitné!! No tak, pohnite si, ríchlo!! Niekto nech tam s ním zostane!!" Fred s Georgeom si vymenili pohľady. Fred schmatol Harryho ruku a ťahal ho späť do kupé.
Vošli, ale cez okno už nesvietilo slnko. Zaľahla hmla. Vo vlaku sa rozsvietili svetlá, pretože to teraz pripomínalo akokeby boli v tuneli.
,, Tak Harry, ako vidíš, dačo sa stalo. Obávam sa, že tu budeš musieť zostať. Vlastne, ako to povedať, ešte som Malfoya nikdy nevidel takto vystresovaného. Tie dievčatá boli očividne nové žiačky, čo mali prísť na Rokfort" ako to hovoril Harrymu, zaťahoval modré závesy a začaroval okno. ,, Úprimne povedané, to dievča bolo pre Malfoya vzácna osobnosť, keď sa takto zrútil. Čo myslíš? Vlastne, nevidel si Crabba a Goyla?" pozrel na Harryho. Harry sedel na sedadle a pozeral sa Fredovy priamo do očí. Pokrútil hlavou a to sa mu tiež zdalo čudné. Tento párik je ku Dracovi najbližšie. A keď tak rozmýšľal, vzpomenul si, že mu po prvý raz Draco povedal , Harry, a nie , Potter,. Fred si všimol, že sa Harry pozerá do zeme a rozmýšľa. Sadol si k nemu, chitil ho za ruku a jeho hlavu si pritísol k srdcu. Harry sa vôbec nebránil a zapíril sa.
,,Harry" začal a pustil jeho hlavu. Ten sa však nepustil a objal Freda. Fred sa usmial sám pre seba. ,,Harry, možno to pre teba nebude ľahké ale nenechaj sa nikím zlákať". Harry zdvihol hlavu a nechápavo sa na Freda pozeral. Srdce mu búšilo ako nikdy pred tým ale nevedel uveriť, čo sa pred chvíľou stalo. ,, Neviem, čo to hráme za hru ale sľúb mi, že sa nedáš zlákať. V pohode?" pozeral sa čoraz vážnejšie. V tom zmetku, čo teraz utláčal Harry v hlave, prišli George a Ron.
,, Budem tu s tebou" rázne prehovoril Ron v okamihu, keď otvoril dvere kupé,, Už sme skoro tam".
,, Poď bracho, musíme Malfoyovi pomôcť" pokývol rukou Frdovi. Ten vstal a nasledoval svoje dvojča. Ron vošiel k Harrymu a zavrel dvere. Hodnú dobu bolo ticho, no potom sa pustili do debaty. Onedlho vlak zastavil. Harry s Ronom si pobrali veci. Ron otvoril dvere a videl, že sa k ním chistá George. Podišiel ku chlapcom a usmial sa.
,,Počkajte, radšej pôjdem s vami. Je to tu dosť nebezpečné". Ron sa na neho kukol a pozrel sa za Gorgeov chrbát, kde skôr očakával Freda. Na jeho prekvapenie tam nebol nikto.
,, Kde je Fred?" spýtal sa Harry. Obidvaja sa neho pozreli. Georgeovi sa objavil prekrytecký úsmev a akože mu poťapkal po chrbte.
,, Neboj, je v poriadku. Pomáha ešte Malfoyovi s drobnosťami. Pôjde za nami do hradu". Harry cítil, že sa George snaží niečo zakriť. Akoby čistá stena bola poškvrnená krvou, ktorú sa on snaží zakryť. Všimol si, že tu síce bola po celú tú dobu katastrofa, ale ani raz ho nebolela jazva.
Keď sa už plavili na člnkoch, Fred tam ešte stále nebol. Zrejme bol ešte stále s Dracom. Nevedel, čo sa to vlastne deje. Skúšal na to nemyslieť, no to bolo v jeho prípade veľmi ťažká práca.
V momente, keď vstúpili do hradu, ťahajúc svoje kufre, mnohým študentom sa rozjasnila tvár. Ron počul niekoľko študentov nadávať na ťažkú cestu. Uškrnul sa, pobral si kufre a podišiel ku Georgeovi. Harry ťahal svoje kufre a v ruke zvieral papier. Porozhliadol sa naokolo, vydýchol a hľadal Rona. Toho však nevedel nájsť. Pokračoval v ceste a ďalej hľadal. Čítal tam svoj papier a vtedy uvidel chlapca s Georgeom ako sa spolu rozprávajú. V salóne teraz bolo rušno a Harry sa snažil prejsť spomedzi študentov. Kým už bol od Rona a Georgea pár krokov, Ron sa k nemu otočil. Harry videl, že sa rozprávali dosť vážne. Spolu sa pobrali do izby, pritom sa im George vytratil z očí.
,, Počkať!" zastavil Harryho ,, Kde je Hermiona?" zarazil sa, akoby prehltol žeravé uhlie. Ron mal pravdu. Dievča po zásahu krvavej scénky nikto z nich nevidel. Pobrali sa čo najríchlejšie po pohyblivých schodoch. Na hnedých stenách sa sem tam usmievali obrazy, ale väčšiu časť zaberali pochmúrne tváre postáv v rámach. McGonnagallová im prezradila heslo a Harry to hneď vyskúšal. Povedal Tučnej panej , škriatok, a tá sa odsunula. Chlapci vkĺzli cez otvor do klubovne. Harry a Ron pridali do kroku. Harry nestačil na Rona. Utekal pár krovov za ním a chcel sa ho spýtať, o čom sa bavil s Georgeom. Ron mal zachmúrenú tvár a preto to po chvíly Harry vzdal.


V klubovni sedel Harry sám v purpurovom kresle a slzy mu stekali po tváry. Pozeral sa na plamene ohňa, čo praskal v krbu. V ruke zvieral papier a jeho ruky sa triasli. Nevedel sa toho zbaviť. Jeho ruky boli bledé ako jeho tvár. V tom sa na schodoch ozvali kroky. Keď vstúpil Fred, Harry pustil papier na zem a pozeral sa na ryšavého chlapca, čo stál pred ním. Harry si uvedomil, že pustil list a hneď ho zdvihol. Chcel ho skryť ale Fred si toho už všimol.
,, Ehm, všimol som si, že boli otvorené dvere, no a ehm... svietilo sa tu a... prišiel som sa pozrieť" povedal Fred trochu rozrušene. Na sebe mal župan a spod neho trčali rifle. ,, Čo to tam máš?" spýtal sa Fred, no ešte stále trochu ospalo. Harry nevedel už ani rozprávať len sa pozeral na Fredove rifle.
,, Ehm, chistáš sa niekde?" spýtal sa Harry, aby na seba nevzal pozornosť. Fred sa k nemu približoval a postavil sa pred neho. Vystrel ruku k Harrymu.
,, Daj mi ruku" povedal a Harry zrudol. Podal mu ruku a Fred ho jemne zdvihol. ,, Poď" dokončil konverzáciu a viedol ho von z klubovne. Harry šiel a na jeho ústach sa objavil úsmev. V tej slasti si nemohol pomôcť, takú mal radosť. Jeho myšlienky prerušil hlas Freda.
,, Tak tu sme. Poď" zastavili sa pred veľkou bránou.
,, To je, tuším, miestnosť, o ktorej mi rozprávala Hermiona. Vraj keď tu trikrát prejdeš a nutne potrebuješ..." začal Harry.
,, Áno, je to tá miestnosť. Poď, nechaj sa prekvapiť" skočil mu tíško do reči Fred a ťahal ho jemne za sebou. Obidvaja sa začali smiať a vstúpili do miestnosti plnej tajomných vecí.
,, Tak, čo na to hovoríš? Tu budeme cvičiť s DA. Samozrejmé, že tu urobíme viac miesta. Ale zatiaľ..." pozrel sa hlboko do Harryho očí. Obidvom za zablysli a Fred ho zaraz odtiahol do jednej miestnosti dosť ďaleko od vchodu. Boli tam skryne všetkých veľkostí a Hary si už vedel predstaviť, čo sa bude diať. Fred ho vzal do náručia a pritísol svoje pery k Harryho perám. Z hora sa začali vznášať lupene purpurových ruží. Fred sa od neho odlepil a pozrel sa na Harryho tvár. Ten sa usmial a objal ho cez ramená. Lupene sa začali sipať čoraz ríchlejšie. Fred položil Harryho na menšiu skrynku a začal mu vyzliekať habit, potom tričko. Harry robil to isté. Harry si myslel, že mu sa už nič lepšie stať nemôže. Keď sa mu už Fred dostal nohaviciam, Harry sa nechal uniesť túžbou mať Freda celého pre seba počas vášnivých bozkov a skočil na Freda s ktorým spadli na vankúše ruží. Bozky i tak pokračovali a obidvaja si to naozaj užívali. Zabudli na čas, na problémy, na hnusný život. Už chceli len jeden druhého.


Harry sa vrátil do klubovne s Fredom. Ron sedel v kresle a pozeral sa na nich, no vôbec nechápal, prečo sú taký veselí, akoby boli opitý. No nebol na to zvedavý. Obidvaja sa mu odzravili a šli do postele.
Harrymu sa zdal sen. Chodil po chodbách a každý o ňom hovoril. Umbridgeová na neho čakala na konci chodby. Harry chcel utiecť ale naraz sa objavil medzi spomienkami. Utekal, počul smiech ostatných a videl svojich rodičov, smiech... áno, smiali sa mu... má si vybrať medzi dvoma cestami... potrebuje sa rozhodnúť. Naraz mu Fred podával ruku ale keď sa ho chcel Harry chitiť, rozbil sa na stotisíc kúskov. Za jeho chrbta sa ozíval smiech Georgea. Mal v ruke prútik a Zlatú strelu. Zastavil sa a pozrel sa na ľavú stranu. Bol tam Draco. Smeroval svoj prútik na Harryho a keď sa Harry pozrel okolo, každý už na neho mieril svojim vlastným prútikom. Naraz počul svoje meno.
,, Harry, Harry, vstávaj!! Vstávaj, Harry!!" tentoraz už kričal Ron a jeho vystrašenú tvár uvidel teraz zobudený Harry.
,, Harry, vďakabohu, žije!!" vykríkol Ron a objal ho. Harry sa vzpamätal. Ležal na zemi s jednou nohou vyloženou ešte na posteli.
,, Fred, ty, Dumledore, Hermiona a Draco... VY STE MA CHCELI ZABIŤ!!!" kričal Harry. ,, Všetci ste na mňa kričali Avada Kedavra!!" začal roniť slzy.
,, Harry, kľud bol to sen, nieje to pravda, naviac prečo by sme ťa chceli zabiť??!!" ukľudňoval ho Ron. Harry sa mu dostal z objatia a pokúšal sa postaviť. Čo sa to mohlo stať?- pýtal sa sám seba...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 5:32 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama